Osobnosti nášho mesta
Dr. Mikuláš Konkoly – Thege
(1842 – 1916)
Narodil sa 20.1.1842 v Budapešti. Celý svoj život zasvätil vede a rozvoju vedeckého poznania. Už v detstve bol zrejmý jeho všestranný talent, prejavoval sa hlbokým vzťahom k vedám aj k umeniu. Výborne kreslil, vynikajúco hral na klavíri a komponoval. Najviac času však trávieval v jednej z miestností rodičovského domu v Hurbanove, kde mal zriadenú dielničku. Ako 12-ročný skonštruoval parný stroj, ktorého originálny piest prezrádzal skvelú anticipáciu vývoja, lebo práve tento typ piesta sa neskôr presadil ako prototyp využívaný v strojníckej praxi.
Univerzitu začal študovať v Budapešti a ukončil ju v Berlíne v roku 1862, kde získal aj doktorát. Po ukončení univerzity sa venoval vedeckej práci, hlavne astronómii. Napísal vyše 40 vedeckých prác, dostáva sa mu vysokého uznania vo vedeckom svete. V Hurbanove postavil observatórium, ktorý sa skladal z geofyzikálneho oddelenia, meteorologického oddelenia, hvezdárne, pozorovacej veže a 3 kopúl planetária. Objekty boli dokončené v roku 1893. Za svoje zásluhy vo vedeckej práci sa menovaný stáva členom Maďarskej akadémie vied v Budapešti a čestným členom Nemeckej meteorologickej spoločnosti Berlíne.
Má veľkú zásluhu na zmapovaní dna Dunaja a na výstavbe železnice prechádzajúcej cez Hurbanovo (ako rušňovodič viedol jej prvý vlak), čím sa zaslúžil o ďalší rozvoj Hurbanova
Dr. Mikuláš Konkoly Thege zomrel 17. februára 1916 v Budapešti a je pochovaný v Hurbanove. Jeho priekopnícku prácu v novom odbore astronómie veľmi vysoko hodnotili aj jeho súčasníci, vrátane mnohých, ktorí predstavovali špičku vtedajšieho moderného astronomického myslenia.
Feszty Gyula
(1854 – 1912)
Už na základnej škole dokázal, je cenným a cieľavedomým členom rodiny. Jeho rodičia ho odporúčali pre obchodnú kariéru. Už ako gymnazista, sa stal účtovníkom u Jakicsa v Budapešti vo vinárenskej sfére. Priťahovala ho práca brata Adolfa, a preto skončil v Nemecku Technickú Univerzitu a stal sa stavebným inžinierom. Svoju kariéru začal u svojho brata Adolfa.
Po odchode z rodinnej firmy v Miskolci kúpil schátraný mlyn a s pomocou svojho brata obnovil stavbu, potom ju predali s veľkým ziskom. Svoje skúsenosti spojil s Lajosom Graffom a spolu vytvorili stavebné firmy. V Miskolci postavili divadlo, štátne a súkromné stavby. Mal dobrý cit k obchodovaniu. Budapešti kupoval pozemky, na ktorých sa nachádzali budovy v schátralom stave. Na týchto pozemkoch postavil viacposchodové budovy na prenájom. Na ulici Rádaya a Mátyása postavil trojposchodovú budovu. Do vybavenia patrilo aj „VACUM CLEANER”, ako novinka. Podstatou bolo, že zo steny vytŕčal medený kohútik, na ktorý sa pripájala rúra s centrálnym vysávačom. Stavby boli dokončené v roku 1906. Aj dnes môžeme vidie? nápis na dome, obsahujúce jeho meno a dielo.
Gyula Feszty bol organizátorom a zároveň ekonómom celej rodiny. Na základe nápadu slávneho spisovateľa Jókaiho Móra, jeho brat Árpád namaľoval monumentálny kruhový obraz „Príchod Maďarov”. S tým súvisiacu administratívu vypracoval Feszty Gyula, brat Adolf postavil v Budapešti impozantnú budovu pre tento monumentálny obraz (toto dielo je dnes vystavené v Ópusztaszeri – Maďarsko). V roku 1898 sa obraz dostáva do Londýna na svetovú výstavu a Gyula Feszty v Londýne postavil stavbu pre tento obraz. Pre svojho brata Árpáda a jeho svokra Móra Jókaiho postavil v štýle renesancie vilu. V tejto budove sa konali bohaté umelecké zhromaždenia. Zhromažďovali sa tu hlavne vedúce osobnosti umeleckého a politického života Maďarska. Ďalšie stavby boli postavené na vidieku. Medzi inými vyhral konkurz na vybudovanie nitrianskeho mestského úradu. Okrem toho dostal aj mnoho ponúk na architektonický vývoj Nitry. Zomiera ako 58 ročný 12. novembra 1912.
Za svoje zásluhy bol odmenený rytierskym krížom rádu Františka Jozefa 7. novembra v roku 1900. Bol pochovaný v rodinnej kaplnke v Hurbanove.
Feszty Adolf
(1846 – 1900)
V II. polovici 19. storočia sa rodina Fesztyovcov presťahovala z dediny Vágvecse do Hurbanova. Feszty Szilveszter a Linzermayerová Jozefa mali osem deti, z ktorých 6 bolo vyznamenaných výborným prospechom. Prvorodený syn Lajos bol advokátom, Adolf a Gyula boli stavebnými inžiniermi, Árpád bol maliarom, ktorý sa preslávil monumentálnym obrazom „Príchod Maďarov” (dnes ho môžeme vidieť v Ópusztaszeri v Maďarsku). István a Béla boli parlamentnými poslancami. Mali ešte dve sestry: Ilku a Gizelu. Šťastné detstvo im zabezpečoval otec. V roku 1887 prevzali titulné meno „Martosi”. Feszty Adolf prejavoval záujem voči vedám a neskôr sa prikláňal k prírodným vedám. Medzi jeho zručnosti patrilo aj kreslenia.
Svoje štúdiá začínal v reálnom gymnáziu v Komárne, neskôr pokračoval v štúdiu v Bratislave, ktoré skončil s vyznamenaným. Po maturitách išiel do Viedne na Technickú Univerzitu. Jeho symbolom bol Gottfried Semper a jeho literatúra. Stal sa jeho študentom a v štúdiu pokračoval v Zúrichu. V roku 1871 v Budapešti otvoril projektovú kanceláriu. Feszty Adolf mal objednávky hlavne na nájomné domy, ale postavilo sa veľa veľkolepých verejných budov a palác podľa jeho plánov v Budapešti. Od Gergelya Harisa dostal zákazku na navrhnutie bazáru, na budovu, ktorá by svojou atraktivitou priťahovala kupujúcich. V rokoch 1875 – 1877 sa staval Harisov-bazár v štýle talianskej renesancie. V roku 1910 bola táto stavba zbúraná. V roku 1878 dostal objednávku na vytvorenie projektov pre štadión konských pretekov. Vytvoril harmonickú tribún. Štadión sa staval v roku 1880. Posledné preteky sa konali 13. októbra 1918 a potom sa stavba zbúrala. Ďalšie jeho stavby na bývalej Sugár út v Budapešti (dnes Andrássyho cesta) 14 nájomných poschodových domov.
Zomrel 3. februára 1900 v Budapešti.
Feszty Árpád
(1856, Ógyalla – 1914, Lovran)
Arpád Feszty, (1856 – 1914) sa narodil 24.12.1856 v našom meste. Kráľovskú umeleckú akadémiu vyštudoval v Mníchove. Počas svojich rokov žil na viacerých miestach. Ako dieťa a študent bolo jeho domovom naše mesto, kde jeho rodina žila v pôvodne barokovej kúrii. Neskôr aj so svojou 2. manželkou Róziou Jókaiovou žili v Budapešti a Florencii až nakoniec, v apríli 1901 sa vrátili do maďarského hlavného mesta Budapešť.
Posledné mesiace svojho života strávil aj so svojou manželkou a dcérou v prímorskom chorvátskom meste Lovran, kde sa liečil z ťažkého zápalu pľúc. Morské slnko a nové zážitky ho posilnili natoľko, že opäť vzal do ruky ceruzku a štetec a namaľoval niekoľko mediteránsky ladených obrazov o lovrantskom cintoríne a plachetniciach, kolísajúcich na mori. Zomrel 31. mája 1914 v chorvátskom meste Lovran. Pochovaný je ale na Slovensku, vo svojom rodnom meste, kde jeho tradíciou žijeme naďalej. Jeho meno nesú miestne inštitúcie a pamätihodnosti.
Árpád Feszty patrí medzi popredných predstaviteľov kritického realizmu a historického maliarstva 19. storočia. Jeho najznámejším dielom je panoramatický obraz Príchod Maďarov, dlhý 120 m a široký 15 m. Dnes je tento obraz vystavený v maďarskom Ópusztaszeri pri Segedíne. Deväť jeho obrazov rôznych žánrov sa nachádza v Múzeu maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne.
